Alebo O víne a vode II.
Ľudia potrebujú vzťahy. A vo svojich vzťahoch potrebujú cítiť mier. Prítomnosť či absencia mieru určuje kvalitu, funkčnosť a trvácnosť daného vzťahu. Každého vzťahu. Či už do vzťahu vstupujeme v roli leadra, kolegu, obchodného či životného partnera, rodiča, kamaráta, suseda… Nezáleží na názve role, záleží na dôveryhodnosti. Nás ako človeka.
Prečo leadrom teda ľudia veria? Alebo neveria?
- Pretože sme rovní. Alebo sme herci.
- Pretože máme na ľudí rovnaký meter. Alebo prvého meriame v cm, druhého v palcoch a tretieho len tak „báj-očko“.
- Pretože sme miero-tvorci. Alebo diktujeme.
No. 1. Leader ako Rovno-človek.
Rovný leader je autentický. Koná v súlade s tým, čomu naozaj sám verí. Je čitateľný v svojich ľudských hodnotách. Komunikuje veci na rovinu a vľúdne. Verejne aj v medzi 4 očami. Ľudia tak na betón vedia, na čom sú. V pondelok ráno aj v piatok večer. Herec rád káže vodu, no bez mrknutia oka vypije víno. Ľudia ho spoznajú „po dychu“. Majú totiž zázračný barometer – tzv. zrkadlové neuróny. Tie im signalizujú, že tu voľačo nehrá. Že je to AKOŽE. Že je to show.
No. 2. Leader ako Rovno-merač.
Top výhoda rovnakého metru je, že pokojne môžeme mať krátku pamäť. Hráme na férovku, na istotu a na seba-istotu. Ak však varíme „metrový“ guláš, sprisahanie či revolúcia na seba nenechá dlho čakať. Na svete je dráma, v ktorej nás však už nikto nechce za režiséra.
No. 3 Leader ako Rovno-miero-tvorca.
Miero-tvorca rovno, teda hneď, ponúkne stoličku a uvarí kávu. Vytvorí priestor pre dialóg. Hovorí o tom, čo potrebuje a pýta sa, čo potrebujú iní. Uzatvára dohody. Diktovač ľúbi monológy. Dlhé. Na svojich vtipoch sa smeje hlavne sám. Alebo sa smejú aj ostatní, aby si zbytočne nekomplikovali život. Jediný priestor na diktovačku otvára krízová situácia. Tá jednoznačne potrebuje generála, ktorý zavelí. Vtedy sa všetci bez reptania chopia lana za jeden spoločný koniec. A ťahajú čo im sily stačia. Lebo v tom vidia zmysel. Zmysel ľuďom dáva tiež spolupráca.
Ľudia, vo všeobecnosti, spolupracujú radi. Úspešne spolupracovali od dávnych vekov. Spočiatku preto, aby ako ľudstvo prežili. V dobách ľadových a mamutích išlo ľudstvu o krk každý deň. Dnes nám už vonkajšie okolnosti nedýchajú na krk ani dychtivo, ani non-stop. Zato si vystačíme sami a dokážeme si ísť po krku navzájom. Ale nemusíme. Recept je totiž jednoduchý. Stačí prestať bojovať a začať (znovu)spolupracovať. Návratom k (z)mieru. Vtedy môžete byť nielen viac úspešní, ale zrejme aj viac šťastní. A tým autentickí.
