Je viac pravidlom ako náhodou, že sa s leadrami bavíme o tom, čo robí leadra leadrom. Skutočného a úspešného leadra. Nie pseudo-leadra, leadra samozvaného či tzv. akademického. Akademický leader je vo firme obyčajne už dlho, absolvoval všetky školenia hard skills, soft skills, self-management skills a MBA tiež, tak za zásluhy dostane leaderskú stoličku.
Jedna z vecí, na ktorej sa horlivo zhodneme, je dôveryhodnosť leadra. Osobnostná & odborná.
Ľudia sami a radi nasledujú leadra, ktorý je rovný svojím charakterom a koná konzistentne so svojimi hodnotami. Nedá sa do očí kázať voda, a poza chrbát piť víno. Ani byť na meetingu spasiteľ a cez email diktátor. Ani byť v pondelok prudič a vo štvrtok zabávač. Teda… dá sa. Isteže sa dá. Ale… ako dlho (a ako dobrovoľne) sa dá ísť za takýmto leadrom?
Odbornú dôveryhodnosť jednoznačne vytvárajú skutky leadra. Skutky minulé, čo sa fakticky stali. Výsledky podložené tým, že leader vie. Nejde pritom o to, aby bol leader vedec. Aby bol chodiacou encyklopédiou na vedenie či mal patent na rozum. Ide o to, aby leader vedel, ako sa k vedeniu dostať, nech sa deje čokoľvek. Pokiaľ má leader totiž v talóne len slová – naučené, prevzaté, PR – sú to holé slová bez skutkov. Slová tohto druhu majú vratké nohy. A to, vo finále, aj vtedy, keď je leader báječný rečník.
Osobnostnú dôveryhodnosť leadra posilňuje schopnosť emočnej inteligencie. Schopnosť vnímať prežívanie iných. Schopnosť rozumieť sám sebe. A vedieť si pomôcť, keď časy náročné víria vody emočné. Skrátka a „polopatisticky“, osobnostný kredit leadra zabíja jeho náladovosť. Aj keď je leader permanentne „bručoun“, ľudia si na tento stav zvyknú. A vedia, čo môžu každý deň očákavať. Nie je to síce nebo na zemi, avšak nemusia si ráno čo ráno podávať športku na to „Ako sa dnes šéfino či šéfová vyspali?“
Leader svojou konzistentnosťou mocno zvyšuje pravdepodobnosť, že vedie team, ktorý si chce po práci skočiť na pivo. A to nie „na tajňáka“. Ale naopak, s leadrom za vrch stolom.
